Ako sa dá ilustrácia pojať?

Tri knihy tvoria jedno. Práca vznikla v spolupráci so 40 ľuďmi, ktorí sa vyjadrovali k otázke vlastnej a mojej (teda cudzej) identity pomocou vizuálneho a verbálneho prejavu cez jedno slovo alebo vetu.

Noblesne vyzerajúca kniha „Oni“, vytvorená z bielej kože a zlata, obsahuje vyjadrenie osôb o sebe samých, pričom každý sa podvedome snažil vystihnúť zo seba to najlepšie, „luxus“, ktorý v sebe nosíme.

Kniha "Oni Ja" je o vyjadreniach respondentov o mne. Pozostáva z porcelánových dosiek, pevných však krehkých zároveň a zo strán z jemného japonského papiera s ilustráciami bielou tušou. Takmer neviditeľné kresby a písmo – nikdy nevidíme, koľko z toho, čo nám druhí o nás prezradia, je pravda. Tieto vzťahy sú pevné, no rozbitné.

Kniha "Ja Oni", úplne celá tvorená z látky, s mojimi vyjadreniami o druhých. Každú osobu si v živote nejako „pokrstíme“. V tomto duchu sú poňaté názvy, "mená" ľudí, aj strieborné kresby. Kniha navodzuje pocit útulného, bezpečného miesta, tým sú pre nás naši blízki.

Knihy spoločne, dotýkajúc sa navzájom, vytvárajú kruh, celok. Sme tým, za koho nás považujú iní, alebo tým, čo my vidíme v druhých? Sme toľkými osobami, koľkých sa spýtame. A oni sú tým, za čo sa považujú, za čo ich pokladáme my a tým, ako sa vidia v iných. Vzájomné prepletenie identít je nekonečné a nerozdeliteľné.

Kniha Očista

Text zložený z 11 žánrovo rôznorodých kníh som pridelila približne 50 osobám vo veku od 10 do 78 rokov, rôznej národnosti, pohlavia či vzdelania. Ich úlohou bolo vymazať z textu slová či vety, ktoré sú im nepríjemné, nemajú ich radi či v nich vyvolávajú akúkoľvek negatívnu emóciu. Výsledkom je kniha-objekt, v ktorom na začiatku autenická strana sa stáva úplne odlišnou vďaka očisteniu jednotlivými osobami. Každá strana je tak akousi čierno-bielou kresbou ich sveta. To demonštruje, že neexistujú veci dobré či zlé, čierne a biele, ale len javy, ktorým dáva každý z nás svojím prístupom nejakú tvár.

Kniha 48

V tomto prípade bol text vytvorený z pragmatického a informačného opisu udalostí z roku 1948 kombinovaním s rozprávaním starej ženy, ktorá v tomto roku bola 9 ročným dievčatkom. Kontrast histórie z učebnice a vlastnej minulosti, detstva, každodenného života, ktorý daná žena žila, nezaznamenaného nikde, iba v nej. Postup práce s osobami spočíval v tom, že som text poslala prvej osobe, ktorá ho mala očistiť. Takto očistený text ďalšej a text očistený dvoma osobami zas osobe tretej. Pokračovala som, až kým stránka neostala takmer prázdna. Toto dielo demonštruje, že na všetkom sa dá nájsť niečo „zlé“, na každej dobe, spomienke, čomkoľvek. Keď máme výber malý, začíname hľadať „zlo“ aj tam, kde by sme ho inak prehliadli.

Objekt tvorený z dvoch protiľahlých zrkadiel a priehľadných stránok vo vnútri evokujúci knihu. Zobrazuje „HĽADANIE“, nosnú časť života každého z nás. Všetci niečo hľadáme, ale inou cestou, spôsobom. Cieľom bolo vytvorenie akéhosi zrkadla duše, čo by odrážalo každého z nás.

Keby sme vychádzali z klišé „kniha života“, pri narodení by sme sa pozreli do zrkadla a uvideli seba. V momente smrti by sme na jej konci opäť uzreli seba samého. Lenže nevieme, ktorá z týchto dosiek je začiatok a koniec, hranice sú len pomyseľné, nie skutočné. A medzi nimi sa všetko nachádza. Život, situácie, emócie, skúsenosti.

Na jednotlivých stranách sú abstraktne zobrazené pocity, ktoré prežívame počas života, ale každý z nás kvôli iným situáciám. Ukazuje to, že všetci sme vo vnútri v podstate rovnakí. Ilustrácie sa prelínajú skrz seba a nevieme, ktorá je ktorou - aj v živote sa v nás emócie miešajú a nedajú sa oddeliť. Taktiež sa odrážajú v zrkadlách do nekonečnosti a vytvárajú akési vnútorné nekončiace absolútno.

Tento objekt je predmetom ako akákoľvek iná vec, má toľko podôb, koľko ľudí sa na ňu pozerá, pretože každý má vlastné videnie, každý pri pohľade naň uvidí v ňom len svoj odraz, svoje pocity, seba. A tak obsahuje úplne všetkých.

K objektu je sprievodná kniha, v ktorej sú okrem ilustrácií i texty, zbierka rôznych myšlienok pobehujúcich mi hlavou po dobu jedného roka. Z týchto textov vznikali ilustrácie, abstraktné výjavy, ktoré sa mi pri ich čítaní vyjavili v mysli.